HISTÓRIA
  • národná
  • svetová
  • diskusia
  •                                 
    Roky riadenej demokracie
    Vojna zanechala na Slovensku hlboké stopy. Tieň vojny sa prejavil aj v presunoch obyvateľstva, často násilných a organizovaných vládou.
    V roku 1946 sa uskutočnili prvé povojnové voľby, v ktorých v celoštátnom meradle zvíťazili komunisti (na Slovensku však s veľkou prevahou Demokratická strana). Komunisti celkom zjavne nabrali kurz na získanie politickej moci v krajine a na nastolenie diktatúry so Stalinovou neskrývanou podporou. Na jeseň 1947 vyrobili proti Demokratickej stane na základe falošných svedectiev a dokumentov aféru, nazvanú "protištátne sprisahanie na Slovensku". Ním výrazne oslabili DS a pripravili sa na rozhodujúci úder.
    V dňoch od 20. februára do 25. februára 1948 uskutočnili konečné nastolenie komunistickej moci.

    Komunistická diktatúra
    Po uchopení moci sa komunisti usilovali veľmi rýchlo nastoliť totalitnú, nekontrolovateľnú moc. Výsledkom násilných procesov boli hlboké zmeny v politickej, hospodárskej i sociálnej štruktúre.
    Už v päťdesiatych rokoch sa začínajú prejavovať nedostatky systému. Nespokojnosť obyvateľstva s komunistickou diktatúrou bola už od konca päťdesiatych rokov masová a narastala z roka na rok.
    Pražská jar 1968
    Roku 1968 nastali zmeny v najvyšších štátnych funkciách. Na čelo vládnej strany bol zvolený - ako prvý Slovák - Alexander Dubček.
    Spolu s tzv. reformnými komunistami začal realizovať základné politické a spoločenské zmeny, ktoré s nadšením podporovala úplná väčšina obyvateľov. Dúfali, že sa začína obdobie "socializmu s ľudskou tvárou". Udalosti vyústili do "pražskej jari 1968".
    Zrušila sa cenzúra, konali sa verejné zhromaždenia, čiastočne sa uvoľnila náboženská sloboda.

    Po uvoľnení tuhého komunistického režimu na jar 1968 sa pred verejnosťou opäť vynorila aj slovenská otázka. Jednou z vymožeností pražskej jari sa stala idea vytvorenia česko - slovenskej federácie.
    Vyzeralo to, že myšlienka sa ujala a že ju celá spoločnosť akceptuje. Zákon o federácii napokon prijal parlament 27. októbra 1968.
    Československá federácia teda skutočne vznikla. Vyhlásená však bola až koncom októbra 1968, už počas prítomnosti okupačných vojsk. V tejto situácii, pravdaže, nemohla vzniknúť skutočná, demokratická, ale iba formálna federácia. Takou aj česko - slovenská federácia ostala.
    Normalizácia
    Sympatie obyvateľstva i zahraničia však nepresvedčili vedúcich predstaviteľov ZSSR na čele s Leonidom Brežnevom, ani mnohých predstaviteľov ostatných komunistických strán. V česko - slovenskom reformnom hnutí videli nebezpečný pohyb, ktorý mohol ohroziť ich vlastné pozície. Preto sa rozhodli tento proces násilím zastaviť.
    V noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpili vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa. Pokus o demokratickú reformu socializmu bol kruto potlačený. Vzápätí na to bol "odštartovaný" normalizačný proces (upevňovanie moci, späť k strnulému dogmatizmu). "Normalizáciou" sa v dejinách Československa nazýva obdobie od roku 1969 až do polovice osemdesiatych rokov.
    Pád komunizmu
    Rokom obratu v spoločnosti bol rok 1988. 25. marca zorganizovala v Bratislave katolícka cirkev pokojnú demonštráciu so sviečkami. Komunistická vláda pokojnú demonštráciu rozohnala použitím sily.
    16. novembra 1989 bratislavskí študenti v predvečer medzinárodného dňa študentov usporiadali demonštráciu. Nebola taká búrlivá ako tá o deň neskôr (17. novembra) v Prahe. Novembrové udalosti však začali prebiehať závratným tempom v oboch republikách federácie. Pád komunistického totalitného režimu v Československu vošiel do povedomia svetovej i domácej verejnosti ako "nežná" či "zamatová" revolúcia. Tieto prívlastky dostala pre pokojný a nekrvavý priebeh.

    19. novembra vzniklo v Prahe Občianske fórum. Na jeho čele bol popredný disident dramatik Václav Havel. V Bratislave vzniklo 20. novembra podobné združenie Verejnosť proti násiliu.
    Komunistické špičky boli zatlačené do kúta.
    27. november bol ďalším veľkým dňom Československa. Dvojhodinový generálny štrajk v celej krajine sprevádzali mohutné demonštrácie, na ktorých občania požadovali koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, odstúpenie Husáka z postu prezidenta a demokraciu.
    Prezident Husák vymenoval novú vládu a potom odstúpil. Na konci roka 1989 bol zvolený Alexander Dubček za predsedu Národného zhromaždenia a Václav Havel za prezidenta.
    A to už bol len krôčik k prvým slobodným voľbám po rokoch totality - v júni 1990.